Ľudovít Hybačko

Ľudovít Hybačko

Od detstva som sa intenzívne zaujímal o techniku  –  som vnej fakt dobrý. Na fotbal, volejbal a iné loptové hry som sa nikdy nehodil. Skôr ma zaujímali individuálne športy ako cyklistika, horolezectvo.

Milujem prírodu vo všetkých podobách. Som jej neúnavný ochranca, k čomu sa snažím viesť úprimne a z celej duše aj mojich žiakov. Oni to aj tak cítia a tak občas organizujeme zber plastov po sásovských lúkach a potom sa tam cítime úžasne. Chodíme tam púšťať šarkany alebo liezť po stromoch.

Silou–mocou sa snažím odvulgarizovať naše deti. Vnášam a vtláčam do nich pri každej príležitosti vzájomnú lásku, úctu a nápomocnosť bez ohľadu na vek, triedu, výšku alebo silu.

Ďalšie  moje neskutočne veľké lásky sú bicykel a motorka. Ten vietor v tvári vytvára vo mne tak fantastický pocit, že ho nenahradí ani jazda na superdrahom aute.

Celú zimu prelyžujem buď na bežkách alebo na skyalpoch.

Sám sa pokladám za dobrého, slušného a vysporiadaného človeka, ktorého úžasne uspokojuje tvorivá práca s deťmi. Skoro hneď vidíte výsledok svojej práce.

Moje zlé vlastnosti, ktoré tiež mám v hojnej miere sa snažím čo najviac eliminovať. Niekedy ich používam ako príklad pri vyučovacom procese v tom že nesmieme mať problém si zlú vlastnosť priznať, počítať s ňou, že je a v prípade jej prejavenia sa, nesmieme sa hanbiť patrične sa ospravedlniť.

To som ja, váš  ľ u d k o .