Metódy učenia

Metódy učenia

V skratke: aktivita a motivácia detí a učiteliek. Viac činností, vzťahov a ozajstných zážitkov, menej slov. Samostatná a skupinová práca. Encyklopédie, učebnice, pracovné zošity, plagáty, počítač.

Premýšľanie, tvorenie, hodnotenie, ale aj dril.

Spájame učenie vedomostí s rozvojom schopností potrebných pre život a morálnych kvalít detí, preto používame popri bežných aj netradičné učebné postupy. Bežné učenie - lavica, zošit a učebnica - je bežné na 2.stupni. Na prvom stupni učiteľky volia často efektívnejšie metódy v závislosti od povahy a profesionálnych skúseností učiteľky a jej triedy.

Učíme deti učiť sa:

Učíme deti písať si poznámky zmysluplným spôsobom. Každé dieťa má v zošite nasledovnú nálepku - sem kliknite.

Pri našom spôsobe výuky deti veľa rozmýšľajú, hodnotia, komunikujú a spolupracujú, napríklad pri práci na učebných projektoch a ich prezentácii pred ostatnými spolužiakmi. Všetky naše referáty a projekty majú formu eseje. Pri eseji dieťa nie len spracuje fakty - učivo, ale sa aj zamýšľa nad jeho významom v jeho živote a hľadá poučenie. To nám zabezpečí, že si deti viac pamätajú a viac učivu rozumejú. Aby deti vedeli, ako na to, opäť majú v zošitoch samolepky s nasledovnými kritériami - sem kliknite.

Učíme deti veľa a dobre čítať s porozumením a to aj v českom jazyku.

Učíme deti spoznávať svoj vlastný štýl učenia. Ako spracovať väčší objem textu? Ako sa pripraviť na učenie? Kedy je môj mozog najvýkonnejší? Ako sa naučiť lepšie sústrediť? A mnohé iné témy spojené s učením sa.

Prírodovedné predmety majú na druhom stupni špeciálne predmety navyše pre hlbšie pochopenie učiva. Ide o biológiu, fyziku, matematiku a chémiu v kuchyni a v dielni. Tu sa deti učia využívať poznatky z daných predmetov pri varení a pri bežných domácich dielenských prácach - napríklad skúšali ste niekedy poskladať nábytok z IKEA? :)

Učíme deti dôverovať si pri učení a nevzdávať sa:

Dobré vzťahy medzi deťmi a učiteľmi sú pre nás základom učenia. Vzťahovú výchovu však vnímame aj v tom, ako sa naučiť byť na kamaráta - dieťa pri práci zdravo dôsledný a náročný. Učiteľ a dieťa sa vzájomne vychovávajú prostredníctvom vzťahu, nie moralizovania. Naša veľká snaha o dobré vzťahy na škole je cítiť aj z nášho školského poriadku - sem kliknite. Náš školský poriadok je živý a vznikol dohodou medzi učiteľmi, deťmi a rodičmi - preto nám výrazne pomáha udržiavať dobrú učebnú atmosféru v škole. Učitelia vedia vďaka nemu riešiť aj výchovne náročné situácie v pohode a bez stresu. Triedny učiteľ na prvom stupni je u nás stále s deťmi. Na druhom stupni je triedni učiteľ so svojou triedou podstatne viac času, ako je bežné a sú to všetko ľudia osobnostne výživní pre deti.

Učíme deti vnímať svet  aj intuitívne a cez pocity, "vyciťovať" svet a dôverovať svojej intuícii. Často najmä na 1.stupni využívame hry a aktivity intuitívnej pedagogiky. Veľmi vážne sa u nás na 1. i na 2.stupni  zaoberáme umením a výchovami - emocionálnym vyjadrovaním sa žiakov, ktoré má až "liečivé" účinky vyvažovať predmety, v ktorých deti používajú prevažne "hlavu". Táto rovnováha je najväčšou kvalitou našej školy. Naše deti sú múdre, ale aj spokojné.

Žiaci dostávajú na vysvedčení známky, ale cesta ku známke je výnimočná - sem kliknite pre viac informácií. Okrem známok dostávajú dôkladné popisné hodnotenie úspechov a možností pre zlepšenie, s ktorým učitelia pracujú v priebehu roka. Formu popisného hodnotenia podriaďujeme nášmu cieľu rozvíjať u všetkých detí sebadôveru a motiváciu k učeniu.

Vďaka individuálnemu prístupu a efektívnym učebným metódam sa deti veľa naučia už v škole. Deti dostávajú domáce úlohy individuálne, podľa úrovne ich vedomostí. Plošné domáce úlohy dávame sporadicky až od 3.ročníka, čím si deti pomaly začnú navykať na pravidelnú domácu prípravu na 2.stupni. Od polroka v 4.ročníku sú DÚ  3-4 krát do týždňa. Na druhom stupni je nevyhnutná domáca príprava denne.

Šikovní a rýchli žiaci často pracujú s učivom z vyšších ročníkov, učia čítať po česky, alebo spracovávajú náročnejšie témy aktuálneho učiva.

Učitelia často organizujú exkurzie, školy v prírode a zážitkové kurzy z konkrétnych predmetov. Takéto akcie umožnia deťom viac sa zaoberať preberaným učivom a do väčšej hĺbky. Aktivita detí na týchto akciách je vždy bodovaná a známkovaná.

"Nie nadarmo sa toto slovo dostalo do samotného názvu tejto školy."
Jana Kremnická v eseji na tému: "Škola mojimi očami"

SPÔSOBY a formy výuky najmä na prvom stupni:
Stanovili sme si náročné ciele a vieme ich dosiahnuť napriek preplneným učebným osnovám preto, lebo používame nielen klasické, ale aj netradičné vyučovacie postupy. Vďaka zážitkom, ktoré deti na vyučovaní zažijú, sa učia rýchlejšie a viac si pamätajú. Lepšie sa orientujú v preberanom učive a chápu ho v súvislostiach. Preto dokážu lepšie uplatniť naučené poznatky pri ďalšom učení. Týmito netradičnými učebnými postupmi zároveň trénujeme schopnosti emočnej múdrosti potrebné pre život detí, rozvíjame ich charakter a morálne postoje, učíme ich viac si dôverovať, byť motivovanejšími a úspešnejšími.

Učíme sa cez zaujímavé, poučné príbehy a námety učebných aktivít - predmety a činnosti dňa (týždňa) sú motivované jednou ústrednou, poučnou myšlienkou, ktorá spája preberané učivo s praktickým životom detí v triede - láska a priateľstvo, ako môžem byť užitočný pre svet, ako môžem riešiť problémy, hľadanie vlastnej cesty a iné. Deti v škole skutočne veľa čítajú a pracujú s knihami, s príbehmi, s bájkami, s detektívnymi hádankami. Učenie sa tak stáva pre deti osobne významným a dôležitým, úzko spojeným so životom a preto efektívnejším.

Učíme sa tvorivým divadlom – vyučovanie prebieha v spontánnych, ale aj simulovaných hraných situáciách skutočného života ľudí v rôznych dobách. Deti tak majú možnosť vyskúšať si a naučiť sa správať v rôznych situáciách, ktoré im život prinesie. Deti sa učia riešiť krízové životné situácie, komunikovať, spoznávajú ostatných, ich potreby a záujmy. Tak najmä pri spolupráci s kamerou a fotoaparátom získavajú pravdivý obraz o sebe samých, s čím sú spokojné a čo chcú na sebe zmeniť k lepšiemu.

Tvorenie učebných obrazov a textov, vytváranie poučných príbehov a práca s nimi – deti od prvého ročníka tvoria, kontrolujú, upravujú na počítači obrazy a texty na preberanú učebnú tému a prezentujú ich ostatným napríklad cez diktáty, plagáty, poučné príbehy zo života triedy, komentáre, názory – uverejňované v školskom časopise, alebo knihe detských textov – odkazujeme vás na "stiahnite si."

Učenie so zdrojmi informácií – učíme deti "učiť sa" z encyklopédií, učebníc, počítačov, robiť si poznámky, premýšľať nad nimi, spracovať ich, vytvárať schémy a plagáty, plánovať si učenie, spoznávať svoj vlastný ideálny spôsob učenia sa poznatkom a učiť sa ním.

Učenie spoluprácou
– deti sa učia riešením úloh a učebných projektov v skupinách, učia sa deliť si úlohy a prevziať zodpovednosť za vykonanú prácu, komunikovať s ostatnými, presadiť si vlastné myšlienky, ale aj podriadiť sa názoru väčšiny, spolupracovať s ostatnými a prirodzene ich viesť.

Učenie hrou – učenie a tréning schopností detí najkvalitnejšími vzdelávacími a výchovnými spoločenskými, pohybovými, psychologickými, konštrukčnými hrami a hrou s predstavivosťou. Toto učenie je podľa viacerých odborníkov najúčinnejším druhom učenia odkaz na prílohy.

Testovanie a hodnotenie – Každé dieťa je na začiatku v priebehu i na konci školského roka zo všetkých predmetov testované a je vyhodnotené v percentách i v bodoch na známku. Deti medzi sebou neporovnávame, ale sledujeme vývoj vedomostí a schopností každého dieťaťa zvlášť. 

Školský zážitkový klub detí a centrum voľného času "Fantázia" - od 14.00 prebieha formou krúžkov poobedné záujmové vyučovanie v ktorom pokračujeme v rozvoji schopností emočnej múdrosti a diplomacie detí. Viac informácií nájdete tu.

"V škole sú zaujímavé aj iné formy výučby, v

ktorých sa rovnako dbá na schopnosti ako aj na vedomosti. Nie sa len učiť, ale naučiť sa, čo s tým, čo si naukladáme do šuflíkov v hlave, ako to prepojiť, ako to všetko spolu využiť."
Vybrané z eseje „Môj pohľad na školu“, ktorú písali rodičia – Monika Nagyová.


"Ako chodíme po návštevách – väčšinou starých rodičov, prastarých rodičov a najbližších kamarátov, otázka „Tak čo škola?“ sa stala pravidlom. Bolo to zo začiatku dosť komické, lebo téma škola sa stala na týchto stretnutiach, keď nie ústrednou, tak jednou z tých hlavných. Pristihla som sama seba, že o tom veľmi rada rozprávam... Neviem, možno som chcela presvedčiť sama seba a odstrániť aj tie najposlednejšie obavy. Možno som chcela sama seba utvrdiť v tom, že tento „ťah“ bol správny. Nech už je to akokoľvek, sme tam. A bodaj by to bolo aspoň také až do konca, ak už to nemá byť lepšie. Som jednoducho NÁROČNÁ ženská."
Vybrané z eseje „Môj pohľad na školu, ktorú písali rodičia – Miroslava Petríková.